Francúzsko, 1940

Blesková prehra Francúzska na začiatku druhej svetovej vojne sa stala Hitlerovi najväčšou trofejou. Išlo o neľútostnú ukážku bleskovej vojne Blitkrieg, v ktorej motorizované kolóny v súčinnosti s letectvom prekonali menej pohyblivého protivníka. Francúzi, slabo vyzbrojení a zle vedení, boli prekvapení a vymanévrovaní úderom pancierových oddielov nepriateľov vedeným cez Ardeny. Bitka o Francúzsko bola vrcholom Hitlerovej bleskovej vojny v západnej Európe a zároveň ukončením odporu voči nacistom v tejto časti sveta.

Z hľadiska vojenského umenia sa lekcie získané v roku 1916 a ďalej rozvíjané do roku 1918 darilo zdokonaľovať v tridsiatych rokoch, až priniesli ovocie Nemecku  v jeho rýchlom dobyvačnom postupe v rokoch 1939-1941. Podstatou týchto víťazstiev bol spôsob boja úderných jednotiek, ktorý bol vymyslený v zákopoch na západnom fronte. Sám Hitler v týchto zákopoch bojoval, čo považoval za jeden z rozhodujúcich momentov svojho života. „Nemyslím, že by som mal právo požadovať od každého muža najvyššiu obetu,“ prehlásil neskôr v roku 1942, „ pokiaľ by som sám neprežil celé vojnové obdobie rokov 1914-1918 na frontovej línii.“ Boli to práve nespokojní veteráni prvej svetovej vojny, v ktorých nacisti spočiatku našli oporu svojej moci.

Blitzkrieg

Kolonializmus nacistického Nemecka v strednej a východnej Európe začal pripojením Rakúska v marci 1938, Čiech a Moravy o rok neskôr. Hitlerov vpád do Poľska v septembri 1939 neponechal Francúzsku a Británii inú možnosť, než vyhlásiť Nemecku vojnu, a tak začala druhá svetová vojna.

Skôr než sa Nemci vrhli na svojho úhlavného západného nepriateľa, sústredili sa na dobytie Dánska a Nórska, aby znemožnili Británii námornú blokádu. Avšak tým poskytli Británii a Francúzsku čas deväť mesiacov. Prečo práve v tomto období nezaútočilo Francúzsko na Porýnie, priemyselné srdce Nemecka ? Odpoveď je stručná : Nad Spojencami stále ešte ležal ťažký tieň prvej svetovej vojny. Ani Británia, ani Francúzsko si neprijali ďalšiu svetovú vojnu. Obe krajiny v tej prvej príliš utrpeli a v prispôsobovaní sa teritoriálnym požiadavkám Nemecka zašli príliš ďaleko. V medzivojnovom období nemodernizovali svoje armády ani nezvyšovali ich početné stavy v takom rozsahu, ako to urobil Hitler v Nemecku. Pokiaľ by mala vojna prísť, Spojenci očakávali, že by sa jednalo o reprízu statického spôsobu boja z prvej svetovej vojny vo veľkom rozsahu. Z tohto predpokladu tiež vychádzala francúzska obranná stratégia, stelesnená veľkými investíciami do vybudovania siete opevnení, známej ako Maginotova línia. Paríž bol rovnako presvedčený, že vlastná obranná línia Nemecka, tzv. Westwall, je podobne nepreniknuteľná, a že ľudské straty spojené s dobytím Porýnia by boli nepriateľne vysoké. Preto sa Francúzsko a Británia rozhodli viesť obrannú vojnu s tým, že využijú zmienené medziobdobie k opätovnému vyzbrojeniu a k najviac možnému posilneniu svojich ozbrojených síl. Dokonca sa vzdali možnosti leteckého bombardovania Nemecka v nádeji, že táto zdržanlivosť napomôže k obmedzeniu vojny. Spojenci si prijali, aby sa Belgicko a Holandsko pripojili k ich obrannej koalícii. To sa však neuskutočnilo, pretože obidva tieto malé štáty nechceli zároveň provokovať Hitlera. Avšak v máji 1940 došlo k zúčtovaniu tejto politiky.

Nemecké armády vtrhli 10. mája do Holandska a Belgicka. Holandská armáda sa namiesto stiahnutia smerom k Spojencom nechala odrezať na severe krajiny. Hlavná severobelgická obranná línia, ktorá sa opierala o pevnosť Eban Emael, bola po tuhých bojoch porazená. Barbarský letecký nálet na Rotterdam potom donútil Holanďanov ku kapitulácii. Krutosť, s akou Nemci viedli svoj útok proti civilnému obyvateľstvu, neskôr Spojencov prinútil k tomu, aby v náletoch na nemecké mestá nebrali žiadne ohľady. V Británii sa po Nevillovi Chamberlainovi stal novým ministerským predsedom Winston Churchill. Nemecký postup Belgickom presvedčil Francúzov, že išlo o opakovanie stratégie z prvej svetovej vojny. Domnievali sa, že bolo správne, keď čakali za svojimi obrannými líniami. Ale práve to si Hitler, teraz najmocnejší dirigent vojnového ťaženia, presne prial.

Pád Francúzska

Zle vybavení francúzski vojaci postupujúci k belgickej hranici neboli dobre pripravení na prielom, ktorý v Ardenách uskutočnili pancierové vojská generála Rundstedta. Nemci prekročili rieku Maas a za vytrvalého bombardovania z lietadiel Ju87 Stuka rozdrvili francúzske krídlo. Potom prenikli do prístavov v Lamanšskom prielive a podarilo sa im rozdeliť spojenecké armády. Britský expedičný zbor, ktorý priplával na pomoc Belgičanom, bol zatlačený späť k moru. Hitler nariadil nemeckým pozemným silám zastaviť boje s Britmi pri Dunkerqe, aby tak umožnil svojmu letectvu zničiť Britov na plážach, čo sa však nepodarilo a cez 300 000 britských, francúzskych a belgických vojakov bolo evakuovaných späť do Británie. Belgická armáda, odrezaná od svojich spojencov, nemala inú možnosť, než sa vzdať.

Po dobytí Flánd a vypudení Britov z európskeho kontinentu sa nemecké vojská preskupili a udreli smerom na juh. Luftwaffe medzitým ničila železnice a spomalovala pohyby francúzskych jednotiek. Francúzske letectvo bolo na rozdiel od nemeckého nedostatočne vyzbrojené a vo vzdušných súbojoch nemohlo nemeckým nepriateľom čeliť. Ukázalo sa, že francúzske strategické plánovanie úplne zlyhalo, lebo sa sústreďovalo len na obranu opierajúcu sa o Maginotovu líniu. Francúzi mohli len sledovať, ako hlavné zoskupenie nemeckých vojsk postupuje zo severu, bez toho aby brali vôbec do úvahy ich slávne opevnenia. Francúzi, zaskočení v otvorenom boji, sa lepšie vyzbrojeným a odhodlaným nemeckým vojakom nemohli postaviť ako rovnocennému protivníkovi. Ich bojová morálka sa zrútila a 9. júna nemecké pancierové divízie dosiahli rieku Seinu západne od Paríža. Niekoľko francúzskych jednotiek sa húževnatým bojom a protiútokmi Nemcov zastaviť, ale celkovo mnoho nezmohli a nakoniec podľahli. Paríž padá 13. júna a francúzska vláda sa presunula na juh. O tri dni skôr sa k Nemecku pripojilo Taliansko a vyhlásilo Francúzsku vojnu tiež, aby tak mohlo vyvíjať väčší tlak na francúzskych politikov. Nemecké tanky sa ďalej valili k atlantickému pobrežiu a do oblastí stredného Francúzska.

Francúzsky premiér Paul Reynaud sa odmietol pripojiť k Británii k jej pokračujúcim bojom s Nemeckom a odstúpil. Jeho miesto zaujal veterán prvej svetovej vojny generál H. P. Pétain, ktorý požiadal Nemecko o prímerie. Francúzsky generál Huntziger potom 21. júna podpísal kapituláciu za Hitlerovej prítomnosti v železničnom vagóne v lese pri Campiégne, kde bolo uzavreté pôvodné prímerie v roku 1918. Pre Nemecko to bola sladká pomsta a Hitler nechal tento vagón neskôr zničiť, aby sa údajne zabránilo ďalším podobným symbolickým aktom.

Za necelý mesiac Francúzsko z vojny celkom vypadlo. Bola to pokorujúca prehra, dokonca väčšia než za prusko- francúzskej vojny. Celý svet tak mal byť presvedčený, že nemecký vojnový stroj je neprekonateľný. Isté je, že Nemecko naplnilo svoje ambície nesporného pána západnej Európy, ktoré si pestovalo od roku 1870, pričom si tak uvolnilo ruky k expanzii smerom na východ a k uspokojovaniu ďalších teritoriálnych plánov. Bojové vystúpenie Britov bolo jednoznačne odrazené a tento ľahký úspech vyvolal v Hitlerovi pokušenie zvážiť inváziu do Británie. Jeho prehnaná sebadôvera v Blitzkrieg tiež umocňovala jeho rozhodnutie vtrhnúť v roku 1941 do Ruska.