Okinawa, 1945

V závere ťaženia, v ktorého priebehu americké sily dobývali ostrovy v Tichomorí, došlo k hrôzostrašnej demonštrácii japonských samovražedných útokov. Lietadlá kamikaze si brali za cieľ americké lode a japonskí civilisti sa zabíjali v panike vyprovokovanej ich vlastnými vojakmi. Počet obetí, ktoré obe strany utrpeli na Okinawe, povzbudili Američanov v rozhodnutí použiť miesto invázie na hlavné japonské ostrovy atómové bomby.

V priebehu postupu od východu cez Tichý oceán od ostrova k ostrovu dosiahli Američania v marci 1945 ostrov Iwodžima. Ich ďalším cieľom bolo súostrovie Rjúkjú na polovici cesty medzi Tchaj-wanom a Kjúšú, najjužnejším hlavným japonským ostrovom. Najväščí ostrov tejto skupiny je Okinawa, ktorá sa mohla stať skvelou leteckou základňou, z ktorej by Američania podnikali zničujúce letecké útoky. Okinawa bola tiež dobrým miestom, z ktorého mohli vyplávať invázne plavidlá do samotného Japonska.

Operácia plávajúci ľadovec

Američania inváziu nazvali operácia „Plávajuci ľadovec“ ( Iceberg), ich jadrom bola 5. flotila admirála Nimitza, ktorá prepravovala asi 180 000 vojakov americkej 10. armády. K americkým lietadlovým lodiam sa pripojili i britské sily so štyrmi lietadlovými a jednou bojovou loďou.  Napriek svojej námornej prevahe sa Američania obávali pokračujúcich japonských leteckých útokov. Tchaj-wan i Kjúšú boli stále v rukách nepriateľa, ktorí veľmi často používali samovražedné útoky kamikaze, pri ktorých mohli smrťou pohŕdajúci piloti s lietadlami naloženými výbušninami  spôsobiť americkým lodiam vážne škody. Okinawu bránilo 130 000 japonských vojakov a miestne obyvateľstvo Japonci k smrti vystrašili, presvedčili ich, že je lepšie zomrieť vlastnou rukou, než sa vzdať americkým inváznym jednotkám.

Operácia začala leteckými útokmi proti leteckým základniam na Kjúšú a Tchaj-wane, išlo o pokus eliminovať ohrozenie inváznej flotily zo vzduchu. Odpoveďou boli vlny kamikaze, ktoré napadli americké lietadlové lode. Samovražední letci poškodili loď Franklin natoľko, že musela byť z bojiska odtiahnutá. Britské lietadlové lode s pancierovými palubami prečkali útoky lepšie než americké s palubami drevenými. Americkým leteckým silám sa však podarilo zastaviť japonské útoky a námorníctvo sa pripravilo k útoku na Okinawu. Delostreleckú prípravu zahájili doprovodné lode. Obsadenie ostrova Kerama poskytlo pre invázne loďstvo bezpečné kotvisko. Na ostrove Američania objavili hrôzostrašnú variantu kamikaze : 350 samovražedných člnov naložených výbušninami, ktoré mali byť použité proti inváznemu loďstvo. Ich objavenie odstránilo hlavnú hrozbu pre spojenecké lode.

Vylodenie začalo 1. apríla klamným útokom, ktorý mal odvrátiť pozornosť japonských obrancov na juhovýchodnom pobreží, zatiaľ čo skutočná invázna flotila vyloďovacích plavidiel so 60 000 vojakmi smerovala k západnému pobrežiu, k plážam pri Haguši. Samotné vylodenie sa nestretlo s odporom, Japonci mali v pláne brániť ostrov až ďalej vo vnútrozemí. Keď Američania vybudovali predmostie, vyslali proti nemu Japonci 355 lietadlá kamikaze.

Americké loďstvo stratilo po útokoch kamikaze dva torpédoborce a niekoľko ďalších menších lodí, odplatou však bol útok na Jamato, najväčšiu do tej doby postavenú bojovú loď, ktorá sa nakoniec potopila po štyroch hodinách leteckého bombardovania  spolu s ďalšími 4 torpédoborcami a jedným krížnikom. Táto akcia prakticky znamenala koniec japonského námorníctva.

Zúfalá obrana

Keď Američania postúpili hlbšie do vnútrozemia, narazili na obrannú líniu Mačinato, hrozivú radu prepojených opevnených postavení vyhĺbených do skaly. Dobývať tieto pozície jednu po druhej predstavovalo tvrdý a vyčerpávajúci boj, komplikovaný naviac silnými dažďami. Hlavné bremeno akcie niesla americká námorná pechota, ktorá musela bojovať na dvoch frontoch, lebo postupovala ako k severu, tak aj k juhu ostrova. Línia Mačinato bola nakoniec prelomená 24. apríla, avšak ďalší krvavý útok museli Američania podniknúť proti hradu Šuri, v ktorého podzemí sa nachádzal labyrint chodieb. Hrad bol nakoniec dobytý 28. apríla útokom z krídiel a 21. júna bol odpor na juhu ostrova konečne zlomený. Hlavné mesto ostrova bolo dobyté 27. mája. Po celú dobu museli Američania čeliť takmer neustálym útokom kamikaze, celkom išlo asi o 3000 samovražedných akcií, ktoré síce japonské vzdušné sily vyčerpali, na druhej strane však Američanov pripravil o 21 lodí.

Japonské straty v bitke boli závratne vysoké a odrážali samovražednú povahu japonskej obrany, ktorá sa stále stupňovala. Najmenej 107 500 Japoncov bolo zabitých a ďalších 20 000 americkí vojaci pochovali zaživa v umelých jaskyniach, kde ich radšej zabetónovali, než by riskovali životy pri pokusoch o ich zajatie. Zničených bolo asi 4 000 japonských lietadiel. Americká 10. armáda mala 7 374 mŕtvych a 32 056 ranených, americké námorníctvo stratilo 5000 mužov a 4600 zranených.

Pre Američanov to bolo drahé víťazstvo, na druhej strane Japonci behom obrany ostrova prakticky zlikvidovali svoje letectvo. Americké bombardovanie Japonska, ktoré spôsobovalo ohromné straty priemyselnej kapacity i civilného obyvateľstva, nadobudlo intenzitu. Okinawa ukázala, ako zúfalo by Japonci bránili svoju vlasť. Američania to spoznali na vlastnej koži a spolu s ďalšími strategickými dôvodmi ich to ovplyvnilo pri rozhodnutí o použití atómovej bomby s cieľom ukončiť vojnu. Došli k názoru, že obrovské straty, ku ktorým by nutne behom invázie do Japonska došlo, by boli mnohokrát väčšie, ako tie, ktoré spôsobia atómové bomby. Stála by životy nie len mnoho Američanov, ale tiež japonských vojakov a civilistov. Zvrhnutie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki v auguste ukočilo vojnu v Tichomorí a nebolo nutné podniknúť inváziu do Japonska, ktorá by pripomínala krvavé boje o Okinawu.